• Steinsetzung zur Bestimmung der Jahreszeit nach der Richtung des Sonnenunterganges;
• Kesmark, am Michaelifeld, Jungsteinzeit, bis etwa 2300 v. Chr.
• Jediná známa fotografia megalitov z Michalského poľa (koniec  19.stor.)
• Uverejnil prof.  J. Lipták v knihe O dejinách Spiša v r. 1935.

Výskumu kežmarských megalitov sa venoval už pred tromi storočiami Juraj Buchholtz ml., jeden z najvšestrannejších vzdelancov svojej doby v Európe.

Opisuje, ako sa 21. júna (1725) vyberá na Michalské pole, aby odtiaľ pozoroval, za ktorý z tatranských hrebeňov zapadá slnko v najdlhší deň v roku.

Túto krátku správu uverejnenú o rok neskôr vo Vratislavskom zborníku, môžeme považovať za jedno z prvých zaznamenaných archeoastronomických pozorovaní na svete!

Kalendárnu funkciu podtatranských megalitov popisuje Dr. Michal Greisiger v r. 1897, teda len pár rokov pred ich zničením…

Balvany stáli v radoch smerujúcich k rôznym miestam na obzore, kde zapadá slnko počas významných sviatkov ako jarná rovnodennosť, začiatok mesiaca máj, letný slnovrat a. i. Takto osadené kamene sú na úpätí Jeruzalemského vrchu a na Michalskom poli (pri Kežmarku).

Obradné miesto z doby bronzovej Jeruzalemský vrch – hradisko s akropolou, ktorej svahy pokrývala sklovitá vrstva prepálenej zeme, kde podľa povestí  horel večný oheň, sídlo mocného vládcu, ktorý odmeriaval čas,  miesto na Slovensku najpodobnejšie ľudovej povesti  KRÁĽ ČASU. Dôležitosť tohto miesta potvrdzujú i archeologické nálezy, napr. bronzový diadém – koruna vládcu a sekeromlat – insignia moci z čias, keď v Egypte vládol Tutanchamon.

Archeologické nálezy a historické správy spolu s geografickými črtami tohto územia svedčia o krajine, ktorú by archeoastronómia nazvala posvätnou (angl. Sacred Landscape).